Dnes sa prekonávam v studenej vode. Doslovne ale aj metaforicky. Po ceste do školy som zamrzla, ešte som sa neroztopila. Chcela by som lucijnú metódu na všetko. Na povolanie, na obľúbené jedlo alebo záľubu. Zrazu vedieť, čo si chcem nakoniec vybrať a potom sa tešiť, že sa mi to proste vybralo Samo. Čarovný deň. Načase vedieť.
čarím, čaríš, čaríme
Čarujeme denne. Predĺžiť čas a stihnúť nemožné, zahnať zlé myšlienky, zneviditeľniť obtiaže. A dnes nič. Ani len kúty som nevymietla, ani prach, ani vysávač nevytiahla. Nech ma na tom jej stolčeku usmaží.
Z robenia lístočkov sme vyrástli a aj vtedy sme to len podfukom skúšali. Ale možno práve v tom je to čaro. Vedieť, ktorý si chcem na konci vytiahnuť. Vtedy som vedela. Dnes neviem. Ale už len z nepodstatných vecí, lebo to je luxus. V ostatnom máme jasno. Nahovárame si. Ako vtedy, že stačí kúzlo. Že stačí jeden deň a dvanásť nocí. Stačí. A jedno meno. Stačí. A počarovať niekomu. Luxus.
Z robenia lístočkov sme vyrástli a aj vtedy sme to len podfukom skúšali. Ale možno práve v tom je to čaro. Vedieť, ktorý si chcem na konci vytiahnuť. Vtedy som vedela. Dnes neviem. Ale už len z nepodstatných vecí, lebo to je luxus. V ostatnom máme jasno. Nahovárame si. Ako vtedy, že stačí kúzlo. Že stačí jeden deň a dvanásť nocí. Stačí. A jedno meno. Stačí. A počarovať niekomu. Luxus.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára