15. decembra 2012

Štrnásty plameŇ pod wokom/ Vierzehn Flammen unter dem Wok


Daruj wokom do hlavy!

Je ľahké želať si to, čo (ne)potrebujem. Je úžasné dostať to v neobyčajnej forme a zrazu zistiť, že jednoducho- zložitý súbor myšlienok už nebude darčekom pre nikoho iného. Spontánne vtipné konštrukcie, nepochopiteľné metafory, monológ a predsa rozhovor. Iba ak je čo povedať, nie ako univerzálny balík pre každého.
 Príbeh, sprievodný list alebo posolstvo ako darček. Naozaj to existuje. Vravím ja, ako jedna z obdarovávaných Berliníc. Všetky spomínané písomne doložky sa totiž môžu podarovať samostatne a predsa spĺňajú atribút originality, sú nadčasové a osobné. Utkané na mieru, mierené nad šiju. Nič nie je lepšie, ako dostať pomyselne wokom do hlavy. Iba ak wokom do hlavy zabalené v darčekovom papieri a s veľkou mašľou. 

                                                                                                                        R.

Keďže ja som si včera akoby z ničoho nič, ale čo, akoby presne dobre známo, očakávano, odtrpela svoje wokom do hlavy, nevzišlo zo mňa nič múdre, ani načas, lebo aj také sú naše wokové dni. Do daru sa nám ponúknu (bolesti ako) kone a ani tým sa na zuby nepozerá. Niekedy stačí pár slov, čo vystačia po celí rok, poviedka so živými postavami, ponožky nad kozub (nemáme) alebo pod perinu (máme) a knižky s overením kvality, ochytané skúsenosťou čitateľa. Balzam na pery, do zimy, do vetra, s mikulášom či mopsom (odkedy je mops vianočné zvieratko? čo som zas zmeškala?). To sa dáva priateľom, mame panvica, ocovi kolínska. Ale medze sa nekladú, veď. 

A.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára