23. decembra 2012

Dvadsiaty tretí plameŇ pod wokom/ Dreiundzwanzig Flammen unter dem Wok

My by sme sa rozdali. A za to nechceme veľa. Len trošku snov, z detstva a z budúcnosti. Pre malé a veľké slečny. Netajíme sa tým, netreba čítať medzi riadkami, len otvoriť veľké sobie oči. 

R. dáva:

Keď mňa fakt baví zažívať veci, aké sú vo filmoch. Telepatické rozhovory, správne rozhodnutia, gýčové radosti a strasti vzťahov. Najviac si napríklad prajem nájsť si pod stromčekom ručne uštrikovaný sveter, väčší aspoň o dve čísla, ktorý by som si musela obzerať s nútením nadšením, kde by boli vypletené buď moje iniciály alebo soby s vločkami. Nejaký bordový alebo tmavomodrý. Z vlny, čo neškriabe. Ako z filmu no.

Keď mňa fakt baví, zabúdať na hmotné závažia. Vo vreci tajných prianí mám záležitosti aj z inej úrovne. Uvedomujem, si, že svojou nezaťažiteľnou mysľou siaham až do oblakov, ale tak sa to predsa má. Myslieť pod stromčekom (v hrubom veľkom svetri) na leto. S predplatenou dovolenkou práve rozbalenou z vianočného papiera. Aj iný druh cestovania to môže byť, len nech mi to povie, kedy sa mám zbaliť a kam sa dostať. K tomu balíček nápadov a posolstiev, ako mám ten čas využiť. Ak áno, vyskakujem z kože (nie kvôli cene, ale kvôli hodnote).

Takže ak sa budem oháňať svetrami a zájazdmi a darúvať hlava-nehlava, nečudovať sa. Asi len niečo naznačujem.


A. dáva:

Od čias, kedy sme si mali čo želať, raz vežu, raz video, skromnú aj naše sny. Veď ja sa nenormálne ešte aj papučiam a novej zásobe tielok (každej farby) poteším. Praktickosť niekedy víťazí, obliecť sa treba (a prízvukovať, že nie som XL, ba ani L... ani 38 veľkosť, mami! Ani po Vianociach nebudem... dúfam), dopĺňať súčiastky a výstroj k záľubám alebo niekomu vymyslieť novú je také ľahké... stoh farebného papiera, nožničky, ktorými si nevypichnem oko, bavlnky, spinky, sponky, salonky, peniaze byť nemusia, radšej márny darček. Hocičo. Čo už mám, čo nechcem, čo darujem ďalej, ale výmysel, snaha. Bez výhovoriek, o konzumnej spoločnosti a o tom, že veď my si každým sňom niečo darúvavame, netreba nám na to konvencie. To kde sme? No dobre, kto ozaj nevie, sem s bankovkami... ale aspoň v ručne vyrobenej pohľadnici, s nápaditým kupónom na povianočné zľavy, na večeru s (ne)priateľom, na zážitok, na ktorý si inak čas nenájdem. (Po)vianočné dobrodružstvo. A základ, tešiť sa. Teším. 
Akože, stromček a kapustnica chýbať nesmú. Nech mi ju ešte niekto stuhou obviaže. 
Inak drobné sníčky, ktoré sa splniť nemusia, putujú od Vianoc k Vianociam. Mašinka na cukrovú vatu, set na degustáciu vína, sobíkove accessoires, stavebnica Merkúr a podobné spomienky na detstvo. Tými sa boduje najlepšie. Môj tohoročný hit. Kto nemá, ešte zajtra stihne. Nákupné šialenstvo neutíchne, kým  v bruchách neškvŕka (niektoré sa postia) a ryba nevonia. Darček je byť doma.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára