Cestuj s wokom a otvoreným okom alebo čo k výletu treba.
Zastrájame sa, že budeme najlepšie cestovateľky v šírom svete. Aby sme si to zapamätali, rýchlo si spisujeme, čo si do woku zabaliť, aby sme boli nie menej ako spokojnice. Jednoducho si z výletu spraviť poslanie.
Sprievodca. Pekný ofotkovaný so zaručenými tipmi, najlepšie s radou, akú kartu na metro si treba kúpiť, v ktoré ročné obdobia akou veľkou udalosťou mesto žije, všetko, čo s voľným časom a plnou peňaženkou.
Ukázalo sa, že niektoré podniky z našej knižky už neexistujú. Niektoré sú zase také ghetto, že sa tam človek bojí vliezť. Vapiano napr. v našom sprievodcovi chýba, inak ho odporučiť môžeme.
Ukázalo sa, že niektoré podniky z našej knižky už neexistujú. Niektoré sú zase také ghetto, že sa tam človek bojí vliezť. Vapiano napr. v našom sprievodcovi chýba, inak ho odporučiť môžeme.
Správne počasie alebo prostriedky, užiť si akékoľvek jeho neduhy. V MÜLLERy majú Regenponchos za 1 euro, človek sa zabaví dážď-nedážď. Müller by mal byť jednoznačne v príručke. Tam majú všetko. Aj to čo nám netreba. Kúpime, vyhodíme, dokúpime.
Nebojíme sa baliť, čo nám hrdlo ráči. Sme zvyknuté nosiť, ťahať, tisnúť ale s pocitom, že po ceste späť bude toho ešte viac sa nám ide akosi lepšie.
Keď prší, mokneme. Keď fuka, vejeme. Keď je slnečno, sme prispôsobivé.
Vedúci zájazdu. Môže sa v priebehu výletu pomeniť, nevadí to nikomu z tlupy, všetci sa tešia na tento post a náležite ho vážia (nie doslova, aj taký vedúci zájazdu je na kilá háklivý). Udáva tempo a náladu, zachová chladnú hlavu, tradície rodnej i navštevovanej krajiny a krok s ruchom mesta.
Weiß Bescheid. Kam chceme a prečo. Keď nie, presvedčí nás o tom a hlavne kýve hlavou na znak výstupu z metra! Iného nechceme. Knižný sprievodca je jeho wok do hlavy, nenechá sa znechutiť frfľajúcou skupinou.
Káva ToGo nesmie chýbať. Najlepšie k farebnému donutu, či inej dobrote za veľa peňazí. Do croissantu sa dá napchať čokoľvek, šunka, syr, čoko, orechy, od výmyslu sveta. ...no hlavne "kávu kávu kávu" citát z Gilmoriek. To vedia všetci, že aj oni patria k raňajkám, ktoré sa často vynechajú, hoci mali byť jediným pokrmom roz/za-behaných turistov. V metre si zobkáme z HARIBO, každý iný druh, nech kolujú, aj s cudzími ľuďmi, čo si k nám so svojim balíčkom prisadnú.
Ráno sa neje, ráno sa krášli a fičí. Po ceste káva a muffin alebo aktivizačný pocit hladu. Zlepence nejeme, sme deti veľkomesta. Voda od kamarátov Edeky, Normy a Aldiho, tam sa aj dohodne, kto aký druh Haribo kupuje, aby sme to nemali jednotvárne. "Café olé" lepší citát z Gilmoriek.
"BerlinBerlin" obchody. Vymýšľame, ako preraziť doma, čo predávať na kilá, rôznych príchutí a farieb, pirohy či halušky, ako cukríky, ako cestoviny, ako motív na dáždnikoch a na kabátoch. Úlomky, ktorej steny, kvaple z jaskyne, fake-rastlinky z Tatier, lišajníky, drevo s lykožťútím otlačkom. Okopírovať filozofiu nemeckých suvenírových obchodov a sme za vodou, za bazénom, pred súkromnou vilkou a pred Tiffanyho výkladom. Takéto obchody je potrebné neobísť, do každéh zaliezť a začudovať. Sem tam čosi minúť alebo z pootvoreného balíčka drzo a bez obáv ochutnať .
Je to tak.
Cestovný denníček. Veď tam sa zmestí všetko, dobreže ho neroztrhne. Výstrižky, nálepky, brožúrky, lístky z busu, z kina, zo stromu. Letáčiky zbierame všade, kde ich zadarmo vystavia, pohľadnice plné bozkov, neposielame, odkladáme, nikto nevie, na čo... do zberu. Na citáty o deťoch a mimozemšťanoch, hlášky a jazykové nedorozumenia.
Pohľadnice s tetovateľnými perami využívam doteraz. Vtedy som sa ponúkla asi všetkými, čo mali v stojane. Išla som na to Zhurta.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára