24. decembra 2012

Dvadsiaty štvrtý plameŇ pod wokom (OhŇová šou)/ Vierundzwanzig Flammen unter dem Wok (Feuershow)

...so proud of us!
Ďakujem a vianočné Vianoce prajem:

- Anež, ktorá v našom woku namiešavala pravidelne skvelé zmesy radosti a vtipu jej vlastnom. Tak nech Ti (nám) nikdy neprihára!
- Skejterovi (P.), ktorý sa neunúval pýtať, ak niečomu nerozumel, teší sa z tejto záľuby takmer ako zo svojej a používa jedinečnú zdrobneninu: blôčig.
- Bar.B., ktorá nás poctivo chválila a 4.12. sa stala (ne)čakanou aktérkou nášho woku.
- tým, ktorí nerozumejú a napriek tomu vytrvali :)
- čitateľom, ktorý s nami bývajú, chodia do školy a vedia, čo stvárame alebo si občas klikli alebo nám dali vedieť, že sa bavia ako my, lebo my sme sa.
Dankujem:

- drahej Rybke, ktorá patrí k Vianociam rovnako ako k všetkým sviatkom a nesviatkom, k tradíciam a novostiam, s ktorou je ľahké chápať sa, aj rýmovať, na ďiaľku si drukovať.
- všetkým múzam, aj tým, ktorým sme veľmi veriť nechceli, ktorých sme sa pýtali, prečo si na nás tesne pred polnocou sadajú, aby sa nám vysmiali? Pravdou je, že nie sme velikánky, publikum nám stačí drobné a výdatné, na povzbudenie a naladenie, na lúskanie sa čakaním
čítajúcim, aj sa tak tváriacim, predvianočným zhonom, vôňam, vytrvalosti, zhodám a hlavne rozdielom, čo vidíme (často len my), našim jazykovým schopnostiam, lebo sem tam sa aj dvojjazyčne čo to podarilo (za to hlavne slečne prekladateľke), dôkazu, že vieme, keď chceme- zháňať fotky, písať na povel, zaľúbene záľubiť.
Krásne a intenzívne vychutnávanie všetkým!


Wir möchten danken:
-allen, die gelesen haben. Mit großer Ausdauer, mit der Sprachbarriere
-unseren Liebsten, Bella, Skejter-Shakespeare, SnoobyDoo, Familien, Kommilitonen, die sich gewundert haben, aber nicht zu laut
-den Musen, der Inspiration, den 24 Tagen, die uns gezeigt haben, dass es echt Spaß macht, egal ob wir eine Idee haben oder nur Lust, Meisterreim oder nur Gedankenfluss

Wir möchten wünschen:
Wunderschöne Feiertage... das Liebe zum Erleben, Entdecken, Genießen, das Warme zum Anziehen- Socken, Pantoffeln und Badeschaum, einige Zauber und heilende Ruhe unter dem Weihnachtsbaum.

23. decembra 2012

Dvadsiaty tretí plameŇ pod wokom/ Dreiundzwanzig Flammen unter dem Wok

My by sme sa rozdali. A za to nechceme veľa. Len trošku snov, z detstva a z budúcnosti. Pre malé a veľké slečny. Netajíme sa tým, netreba čítať medzi riadkami, len otvoriť veľké sobie oči. 

R. dáva:

Keď mňa fakt baví zažívať veci, aké sú vo filmoch. Telepatické rozhovory, správne rozhodnutia, gýčové radosti a strasti vzťahov. Najviac si napríklad prajem nájsť si pod stromčekom ručne uštrikovaný sveter, väčší aspoň o dve čísla, ktorý by som si musela obzerať s nútením nadšením, kde by boli vypletené buď moje iniciály alebo soby s vločkami. Nejaký bordový alebo tmavomodrý. Z vlny, čo neškriabe. Ako z filmu no.

Keď mňa fakt baví, zabúdať na hmotné závažia. Vo vreci tajných prianí mám záležitosti aj z inej úrovne. Uvedomujem, si, že svojou nezaťažiteľnou mysľou siaham až do oblakov, ale tak sa to predsa má. Myslieť pod stromčekom (v hrubom veľkom svetri) na leto. S predplatenou dovolenkou práve rozbalenou z vianočného papiera. Aj iný druh cestovania to môže byť, len nech mi to povie, kedy sa mám zbaliť a kam sa dostať. K tomu balíček nápadov a posolstiev, ako mám ten čas využiť. Ak áno, vyskakujem z kože (nie kvôli cene, ale kvôli hodnote).

Takže ak sa budem oháňať svetrami a zájazdmi a darúvať hlava-nehlava, nečudovať sa. Asi len niečo naznačujem.


A. dáva:

Od čias, kedy sme si mali čo želať, raz vežu, raz video, skromnú aj naše sny. Veď ja sa nenormálne ešte aj papučiam a novej zásobe tielok (každej farby) poteším. Praktickosť niekedy víťazí, obliecť sa treba (a prízvukovať, že nie som XL, ba ani L... ani 38 veľkosť, mami! Ani po Vianociach nebudem... dúfam), dopĺňať súčiastky a výstroj k záľubám alebo niekomu vymyslieť novú je také ľahké... stoh farebného papiera, nožničky, ktorými si nevypichnem oko, bavlnky, spinky, sponky, salonky, peniaze byť nemusia, radšej márny darček. Hocičo. Čo už mám, čo nechcem, čo darujem ďalej, ale výmysel, snaha. Bez výhovoriek, o konzumnej spoločnosti a o tom, že veď my si každým sňom niečo darúvavame, netreba nám na to konvencie. To kde sme? No dobre, kto ozaj nevie, sem s bankovkami... ale aspoň v ručne vyrobenej pohľadnici, s nápaditým kupónom na povianočné zľavy, na večeru s (ne)priateľom, na zážitok, na ktorý si inak čas nenájdem. (Po)vianočné dobrodružstvo. A základ, tešiť sa. Teším. 
Akože, stromček a kapustnica chýbať nesmú. Nech mi ju ešte niekto stuhou obviaže. 
Inak drobné sníčky, ktoré sa splniť nemusia, putujú od Vianoc k Vianociam. Mašinka na cukrovú vatu, set na degustáciu vína, sobíkove accessoires, stavebnica Merkúr a podobné spomienky na detstvo. Tými sa boduje najlepšie. Môj tohoročný hit. Kto nemá, ešte zajtra stihne. Nákupné šialenstvo neutíchne, kým  v bruchách neškvŕka (niektoré sa postia) a ryba nevonia. Darček je byť doma.

22. decembra 2012

Dvadsiaty druhý plameŇ pod wokom/ Zweiundzwanzig Flammen unter dem Wok


Keď nám Anež začala počas leta v Hellersdorfe spomínať našu údajnú štvrtú kamarátku, mysleli sme si, že ju to prejde. Prešlo to nás a dnes sa tešíme z plnej hrste kamarátov. Na Vianoce sa okrem stretávania patrí aj všetkých pospomínať.

Kamarátky, Norma s Mierou, neuznávajú Vianoce ako by bolo treba, stratili sa, stretli sa za Lubom, a už aj idú s ním. Pár dni do Vianoc sú plné návratov. Študentov domov, kaprov do vane. Norma, ako vravím, chýba. Darčeky na poslednú chvíľu by vedela odhadnúť Miera, tá sa fláka s Noblesou. Je aktívna. S Vierou by Miera potom rada skočila do kostola. Cez sviatky je pred ním Rada. Idú spolu.
Inak je to s pánmi. Lubo síce nie je Galo, ale je zábavnejší. Z Hurta sa nikto nevysomári. Na sviatky reaguje s Kľudom po svojom. Ešte aj s Pani Kou.
Kde bola tá Norma? S Hurtom sa ženie pod stromček. Ženit sa mu ešte nechce. Kúpi jej pyžamo. Darmo. Jej sa máli. Príde Zvada a dá sa do Gala. S Darmom si sadnú.

Nakoniec sa z(o)radia, žiaria si ako salónky, Tichá noc začína.







21. decembra 2012

Dvadsiaty prvý plameŇ pod wokom/ Einundzwanzig Flammen unter dem Wok

Anež si zwokovala zopár nápadov na (ne)tradičnosť:

1: Dám si záležať, aby ma mama pričasto neprichytila, ako si vo vaječnom likéri vianočné oplátky máčam.
2: Baliaci papier z darčekov vzorne poskladám a babke sľúbim, že ho použijem aj na budúci rok.
3: Neodmietnem pripiť si s každým, kto naleje, vzať si koláč, sušenú slivku, oriešok, na čelo si namazať med aj strúčik cesnaku, ako si hostujúci a tradície žiadajú.
4: Nespeňažím bankovky vsunuté pod obrus, miesto toho rodičov presvedčím, že ich tam ešte nedali, aby sme boli v novom roku o niečo bohatší...
5: Nebudem myslieť na váhu, kalórie, pokazené zuby a minuté peniaze, radšej na to, ako porastie ekonomika a mamina spokojnosť, že aspoň raz v roku sa na prasknutie najem.




Čas kaprov na večeru podnecuje aj Rybu, aby myslela (ne)tradične:

1: Budem si vychutnávať, že chvíľkami bude môj jediný program ľah pri rozprávke alebo filme (hádam nejaký z tej odporúčanej trošky stihnem) v hrubých ponožkách a aj to, že do tej zimy sa mi naozaj nechce a nemusím, alebo chce, keď bude treba, prebehnem to tak rýchlo, že mi ani vlások a ani chlp na tvári neomrzne.
2: Z Ryby bude ranné vtáča (čo si medovník do kávy máča), aby som toho viac stihla za svetla, za všeobecného života. Zobkať zemiakový šalát, keď mi to napadne, neodkladať si čítanie ani nápady na lepšie časy.
3: Počkám si na vločiek celú kopu a pôjdem sa sánkovať, kým neomrznem a nezmoknem a stále sa mi nebude chcieť ísť domov. Ale to až vyzdraviem. 
4: Tradície dodržím po svojom a poteším sa novým, jednorázovým.



                                                                     





Dvadsiaty plameŇ pod wokom/ Zwanzig Flammen unter dem Wok

Berlín

Nie, Popelka to byť nemusí. Ani Mrázik, možno som Grinch, ale ja to už vážne po tých rokoch nerada kukám. A pripadám si taká znásilnená, lebo v telke ani nič iné nedajú v čase, kedy sa má sedieť, ležať pred telkou, testovať napečené a bajočko sledovať stromček, či sú salónky súmerne, či už náhodou nevisí len celofán a či ho gule neprevážia. Každopádne sa dá napríklad Princezná so zlatou hviezdou pozrieť dá (lebo sa rýmuje), alebo tá Pyšná (lebo je čiernobiela). A jedno lebo za obe:  LEBO soundtrack nenaspievali Gott s Bartošovou.
Inak sa nedá vyhnúť Kevinovi v Sám doma, 101 aj 2 dalmatíncom alebo Myšiakom Stuartom, Láske nebeskej možno aj Hľadá sa Nemo sa tam nájde. Ale zase dá sa niečo vybrať aj s tých najpených, ktoré sme chceli celý rok vidieť, kedy je na to lepšia doba ako teraz, s plným bruchom, s bolehlavom po presviatočnej noci, po vynorení sa z mora darčekového papiera a možno niekto bude chcieť a musieť vyskúšať nový DVDprehrávač, domáce kino, podarovaný notebook.


Osobne by som vypichla (NA!) napr.:
Ak od Disneyho: ANASTÁZIA (http://www.csfd.cz/film/11859-anastazie/)
Ak adaptáciu: MALÚ PRINCEZNÚ (http://www.csfd.cz/film/29553-mala-princezna/)
Ak 1000krát videné: NOŽNICOVORUKÝ ERWARD (http://www.csfd.cz/film/1073-strihoruky-edward/)
Ak Berlín: NEBO NAD BERLÍNOM (http://www.csfd.cz/film/32913-nebe-nad-berlinem/)

Kým Jakubko nerástol, bolo to akési zábavnejšie. Záverečných tancov som sa vždy bála, skôr ma oslovuje myšlienka skákania po perinách. Inak navždy klasička. Dnes mi stačí, že počujem zvuk upútavky, zahliadnem zostrih. Už mi ani nevadí, že mi tieto kúsky nepasujú do časového harmonogramu. Stačí, že sú stále tam. Princezné mi neprirástli k srdcu, možno tá s "myším kožíškem" je spätá so sviatočným Ježíškem (keď sa má rýmovať) a asi preto, že pomenovanie jej kabátika som si musela nechať vysloviť pomalšie ešte raz. Potešilo ma, že už rozumiem. 
Potešilo ma, že si pamätám. Císařov pekař a opačne alebo Soľ nad zlato. Len útržkovite popri iných vianočných záľubách. Dlho som žila v nevedomosti, ako to s tým malým Kevinom vlastne je a poznala ho len z počutia. Sama neviem, prečo sme sa takto obchádzali. S plamienkom vianočnej sviečky a s vôňou novej kozmetiky sa mi teda už nebude spájať. S Tebou ma baví svět, má drahá Emčo, had když chodí tak leží a preto sa ním oplatí byť, želvička "bačkúrky" a ostatné rozkošné zdrobneniny sa predsa musia recitovať v tesnom závese s hercami. 
Inak už celá hořím, takmer ako maminka v Pelíškach. O Vianociach na Vianoce. "Tati, zabruč!" 

19. decembra 2012

Devätnásty plameŇ pod wokom/ Neunzehn Flammen unter dem Wok

Vianoce sú punč a perníky, chleba s masťou a cibuľou, všetko na trhoch, doma sa postí, vdychujeme vôňu ihličia. Vianoce sú plné obchodné domy a priveľa svetiel na stromoch, preoblečení ľudia, čo robia ho ho ho alebo mávajú krídlami a štrngajú reťazou. Vianoce sú obdobie po diéte a pred diétou, vraj sa je viac ako je bežné, ale možno sa človek napcháva aj v nesviatočné dni, len o tom menej hovorí. Vianoce sú poriadna vetrovka, šál, svetre a pančuchy pod nohavicami, lebo by sme to s kúrením preháňať nemali, šetrí sa na darčeky a nos vám zamrzne či v kostole alebo doma pod stromčekom, vyrovnať sa to dá čajom s rumom, kapustnicou so štipľavou klobásou či nápojom nádherného názvu a neidentifikovateľnej chuti- hriatô. Vianoce sú raj pre reklamy, najlepšie také, čo sa vryjú do uší, do hlavy, zaspamujú všetky online spoločnosti a nevyužité plochy v mestách, urobia z neznámych ľudí v castingovke sezónnu star, ktorú si pozvú dokonca do Telerána.
Vianoce sú každý rok, pomaranč napichaný klinčekmi, vymýšľanie priaznivých smsiek. Vianoce sú  každému priať nejaké slová a dostať od docentky na skúške k prekladaniu právneho textu domáce vianočné oplátky. Vianoce sú boľavé nohy z nákupov a písanie zoznamov, čo ešte treba. Vianoce sú niekedy vločky, niekedy iba mrazivé obrazy na oknách a štipľavá zima na ceste spod žiariaceho stromku na polnočnú. Vianoce sú krátko. Vianoce sú zdobené medovníčky, mamkine šikovnejšie, naše spobúrením sprevádzané. Vianoce sú typické rozprávky v čase, kedy človek nemá práve pozeranie na pláne ale stačia upútavky a vieme, čo to znamená. Vianoce sú tradície a spomienky, niekedy aj čudesné, ktoré sú odveci a nechceme ich. Vianoce sú, keď má každý doma nejakú úlohu. Vianoce sú čelo zalepené od medu a vône, ktoré sú Vianocami celý rok.

18. decembra 2012

Osemnásty plameŇ pod wokom/ Achtzehn Flammen unter dem Wok



Cestuj s wokom a otvoreným okom alebo čo k výletu treba.

Zastrájame sa, že budeme najlepšie cestovateľky v šírom svete. Aby sme si to zapamätali, rýchlo si spisujeme, čo si do woku zabaliť, aby sme boli nie menej ako spokojnice. Jednoducho si z výletu spraviť poslanie.

Sprievodca. Pekný ofotkovaný so zaručenými tipmi, najlepšie s radou, akú kartu na metro si treba kúpiť, v ktoré ročné obdobia akou veľkou udalosťou mesto žije, všetko, čo s voľným časom a plnou peňaženkou. 
Ukázalo sa, že niektoré podniky z našej knižky už neexistujú. Niektoré sú zase také ghetto, že sa tam človek bojí vliezť. Vapiano napr. v našom sprievodcovi chýba, inak ho odporučiť môžeme. 


Správne počasie alebo prostriedky, užiť si akékoľvek jeho neduhy. V MÜLLERy majú Regenponchos za 1 euro, človek sa zabaví dážď-nedážď. Müller by mal byť jednoznačne v príručke. Tam majú všetko. Aj to čo nám netreba. Kúpime, vyhodíme, dokúpime.
Nebojíme sa baliť, čo nám hrdlo ráči. Sme zvyknuté nosiť, ťahať, tisnúť ale s pocitom, že po ceste späť bude toho ešte viac sa nám ide akosi lepšie. 
Keď prší, mokneme. Keď fuka, vejeme. Keď je slnečno, sme prispôsobivé. 


Vedúci zájazdu. Môže sa v priebehu výletu pomeniť, nevadí to nikomu z tlupy, všetci sa tešia na tento post a náležite ho vážia (nie doslova, aj taký vedúci zájazdu je na kilá háklivý). Udáva tempo a náladu, zachová chladnú hlavu, tradície rodnej i navštevovanej krajiny a krok s ruchom mesta.
Weiß Bescheid. Kam chceme a prečo. Keď nie, presvedčí nás o tom a hlavne kýve hlavou na znak výstupu z metra! Iného nechceme. Knižný sprievodca je jeho wok do hlavy, nenechá sa znechutiť frfľajúcou skupinou. 


Káva ToGo nesmie chýbať. Najlepšie k farebnému donutu, či inej dobrote za veľa peňazí. Do croissantu sa dá napchať čokoľvek, šunka, syr, čoko, orechy, od výmyslu sveta. ...no hlavne "kávu kávu kávu" citát z Gilmoriek. To vedia všetci, že aj oni patria k raňajkám, ktoré sa často vynechajú, hoci mali byť jediným pokrmom roz/za-behaných turistov. V metre si zobkáme z HARIBO, každý iný druh, nech kolujú, aj s cudzími ľuďmi, čo si k nám so svojim balíčkom prisadnú.
Ráno sa neje, ráno sa krášli a fičí. Po ceste káva a muffin alebo aktivizačný pocit hladu. Zlepence nejeme, sme deti veľkomesta. Voda od kamarátov Edeky, Normy a Aldiho, tam sa aj dohodne, kto aký druh Haribo kupuje, aby sme to nemali jednotvárne. "Café olé" lepší citát z Gilmoriek.


"BerlinBerlin" obchody. Vymýšľame, ako preraziť doma, čo predávať na kilá, rôznych príchutí a farieb, pirohy či halušky, ako cukríky, ako cestoviny, ako motív na dáždnikoch a na kabátoch. Úlomky, ktorej steny, kvaple z jaskyne, fake-rastlinky z Tatier, lišajníky, drevo s lykožťútím otlačkom. Okopírovať filozofiu nemeckých suvenírových obchodov a sme za vodou, za bazénom, pred súkromnou vilkou a pred Tiffanyho výkladom. Takéto obchody je potrebné neobísť, do každéh zaliezť a začudovať. Sem tam čosi minúť alebo z pootvoreného balíčka drzo a bez obáv ochutnať .
Je to tak.


Cestovný denníček. Veď tam sa zmestí všetko, dobreže ho neroztrhne. Výstrižky, nálepky, brožúrky, lístky z busu, z kina, zo stromu. Letáčiky zbierame všade, kde ich zadarmo vystavia, pohľadnice plné bozkov, neposielame, odkladáme, nikto nevie, na čo... do zberu. Na citáty o deťoch a mimozemšťanoch, hlášky a jazykové nedorozumenia.
Pohľadnice s tetovateľnými perami využívam doteraz. Vtedy som sa ponúkla asi všetkými, čo mali v stojane. Išla som na to Zhurta. 

17. decembra 2012

Sedemnásty plameŇ pod wokom/ Siebzehn Flammen unter dem Wok



Wok vedľa woku:

Prihlásime sa všade. Na kurz poľštiny, srbčiny, moldavčiny, čo sa ponúkne, španielčinu už vieme, či? cebollas, que tal a tak...asi asi. Niečo, čo nám pôjde svižne a čo aj dokončíme, nejakým gigantickým certifikátom a riadkom v životopise navyše.

Prihlásime sa a budeme tam-všade pravidelne chodiť, zladíme si to s naším nabitým denným programom, slovíčka a dialógy sa budeme učiť po ceste v metre, vykrikovať: kako se zoveš a operem zube, budeme sa na tom smiať, buď každá sama alebo spolu.

Aj na pohybové činnosti sa prihlásime. Zumba alebo novší trend, brušný tanec, tae-bo alebo len na plaváreň permanentku si zadovážime. Najlepšie niečo, k čomu nám bude celú novú garderóbu zaobstarať. 

Pohybové činnosti sú viac ako dobré. Budeme sa tváriť zaľúbene do svojej záľuby, budeme drať špeciálne úbory a na úradoch pre zmenu nacvičovať choreografie. Hudba oného žánru nás pohltí tak, že sa budeme spamovať na facebooku a v maily s videami. Budeme rozoberať chytľavosť rytmu a záťaž na jednotlivé partie.

Budeme ženy, matky, cestovateľky, pestovateľky bazalkových a rozmarínových stromčekov (na balkóne podľa možností... ktovie aké byty sa nám podarí ukoristiť), budeme vyvárať, piecť malé tortičky a pozývať sa navzájom aj s partnermi na večere a kinoabendy (budem mať doma premietačku a plátno, a bodka.)

Budeme šťastné (sme na dobrej ceste a cesta je cieľ) v zamestnaní s príjemnými kolegami, s ktorými si (najmä ja) budeme trénovať nemčinu, v domácnosti popri pestovaní byliniek a pečení-varení budeme písať kvetnato a preháňavo o kozmetike, oblečení a receptoch, nápadoch a názoroch, doložíme fotkami.  Slovné hračky nebudú chýbať.

Pravidelné návštevy v NANU NANA vystriedajú (no dobre, len doplnia) návštevy v látkových obchodoch a v IDEE... kde stále dostaneme nejakú látku a idee, čo zbastlovať a komu to darovať.

Obďaleč TKMAX, COTTON ON a celé ARKADEN, kde sa oblečieme, okrášlime a porozprávame. Minieme, čo bude treba.

Dáme si tradičný brunch termín. V pondelok najlepšie, pondelky tajne milujeme, každý týždeň v inom berlínskom podniku, urobíme z nich rebríček a ponúkneme špeciálnu rubriku s našimi svojskými hodnoteniami  a turistickým sprievodcom.

Tam si budem spisovať týždenný plán, ako to mám v pondelok rada. 





16. decembra 2012

Šestnásty plameŇ pod wokom/ Sechzehn Flammen unter dem Wok


....chcela by som sa každé ráno tešiť na kávu togo (nie je to veľvyslanectvo africkej krajiny ako by si vapianista myslel) napríklad aj s A.-take ranné Kaffeeklatsch, len pre efekt, štipku dôležitosti a kofeín, nie preto, že doma by som nestíhala nejakú si medzi samomluvou zaliať,  skôr preto, aby mi počas cesty v metre vymyslela deň...
...namiesto toho môj deň v káve ostáva chladnúť na stole, mňa páli na jazyku, energia nezaberá a s časom v togo shope sa mi nepodarí počítať ale sľubujem si, že zajtra to bude iné...

...chcela by som úplne vážne študovať v knižnici, nestíhať jesť, žiť, piť len písať a bádať a badať, že sa to oplatilo, bez záchvatov radosti, ktorá ma vytŕha z vážnosti...
...namiesto toho sa nechávam rozptýliť krásou času, ktorý tam mám, neobmedzený priestor a tak ďaleko od povinných...

...chcela by som behávať, najlepšie v spoločnosti, vlastnou rozpínavou trasou, ráno, štýlovo, v kraťasoch každý deň s oholenými nohami a vlasmi, ktoré vyzerajú dobre, aj keď sa tešia na sprchu po...
...namiesto toho si vravím, že budem žiť zdravo inak alebo spím a myslím, si, že A. zabehne aj za mňa alebo tak nejak...



Študujeme. Hodiny a hodiny vo vysokoškoskej knižnici. Popravde ide o fázovanie mezi facebookom, lattem z bufáča, pinterestom, ritter sportom a frozen jogurtom z obchodu na rožku (ale veď nám i tak ide hlavne o tú atmošku). No ako ja už preháňam a klamem aj tuto v rozptýleniach, frozen jogurt so nikdy poza knižnicu nemala, hanba.

Beháme. Od domu k parku, cezeň, popri psoch väčších ako morča opatrnejšie, cez cestu ako divé Báry. A kebyže (bez preháňania) nie, tak beháme aspoň po nákupných centrách, po woky a pastaschalen, za metrom (Kurzzug hält vorn) alebo pozeráme videá so zumbou, hanba, ako iní cvičia, silu myšlienky treba tiež trénovať.

Či študujeme alebo beháme, kávu pritom sŕkame. Káva so sebou, a nemusí byť Starbucks ani Lecrobag je filozofia samá o sebe. Poznáme všetci. Termohrnček je výtužený stav ataraxie, ako sme sa kedysi na NOSke učili. Na tie moje na poličke sa práši, hanba, ani len zmrzlinu som si do nich v lete zabaliť nedala, ako som sa dušovala. Káva so sebou je drahšia ako brečka v Yaakovovom byte, ale nám chutí akákoľvek, s cornflakmi či bez, s mliekom, no cukor no cukor (od Mníchových pravidiel) a dožičiť si vieme (kto, keď nie my).


15. decembra 2012

Štrnásty plameŇ pod wokom/ Vierzehn Flammen unter dem Wok


Daruj wokom do hlavy!

Je ľahké želať si to, čo (ne)potrebujem. Je úžasné dostať to v neobyčajnej forme a zrazu zistiť, že jednoducho- zložitý súbor myšlienok už nebude darčekom pre nikoho iného. Spontánne vtipné konštrukcie, nepochopiteľné metafory, monológ a predsa rozhovor. Iba ak je čo povedať, nie ako univerzálny balík pre každého.
 Príbeh, sprievodný list alebo posolstvo ako darček. Naozaj to existuje. Vravím ja, ako jedna z obdarovávaných Berliníc. Všetky spomínané písomne doložky sa totiž môžu podarovať samostatne a predsa spĺňajú atribút originality, sú nadčasové a osobné. Utkané na mieru, mierené nad šiju. Nič nie je lepšie, ako dostať pomyselne wokom do hlavy. Iba ak wokom do hlavy zabalené v darčekovom papieri a s veľkou mašľou. 

                                                                                                                        R.

Keďže ja som si včera akoby z ničoho nič, ale čo, akoby presne dobre známo, očakávano, odtrpela svoje wokom do hlavy, nevzišlo zo mňa nič múdre, ani načas, lebo aj také sú naše wokové dni. Do daru sa nám ponúknu (bolesti ako) kone a ani tým sa na zuby nepozerá. Niekedy stačí pár slov, čo vystačia po celí rok, poviedka so živými postavami, ponožky nad kozub (nemáme) alebo pod perinu (máme) a knižky s overením kvality, ochytané skúsenosťou čitateľa. Balzam na pery, do zimy, do vetra, s mikulášom či mopsom (odkedy je mops vianočné zvieratko? čo som zas zmeškala?). To sa dáva priateľom, mame panvica, ocovi kolínska. Ale medze sa nekladú, veď. 

A.


13. decembra 2012

Trinásty plameŇ pod wokom/ Dreizehn Flammen unter dem Wok

Dnes sa prekonávam v studenej vode. Doslovne ale aj metaforicky. Po ceste do školy som zamrzla, ešte som sa neroztopila. Chcela by som lucijnú metódu na všetko. Na povolanie, na obľúbené jedlo alebo záľubu. Zrazu vedieť, čo si chcem nakoniec vybrať a potom sa tešiť, že sa mi to proste vybralo Samo. Čarovný deň. Načase vedieť. 

čarím, čaríš, čaríme

Čarujeme denne. Predĺžiť čas a stihnúť nemožné, zahnať zlé myšlienky, zneviditeľniť obtiaže. A dnes nič. Ani len kúty som nevymietla, ani prach, ani vysávač nevytiahla. Nech ma na tom jej stolčeku usmaží.
Z robenia lístočkov sme vyrástli a aj vtedy sme to len podfukom skúšali. Ale možno práve v tom je to čaro. Vedieť, ktorý si chcem na konci vytiahnuť. Vtedy som vedela. Dnes neviem. Ale už len z nepodstatných vecí, lebo to je luxus. V ostatnom máme jasno. Nahovárame si. Ako vtedy, že stačí kúzlo. Že stačí jeden deň a dvanásť nocí. Stačí. A jedno meno. Stačí. A počarovať niekomu. Luxus.




12. decembra 2012

Dvanásty plameŇ pod wokom/ Zwölf Flammen unter dem Wok


A. wokuje:  

Bežný deň začína zabehaným berlínskym ránom. Niekedy si aj spoločne zabeháme, ale to len tak voláme, inak je to rýchla chôdza do Edeky s drobnými v ponožke, kde si nakúpime dobroty na raňajky, ktoré väčšinou už aj tak nestihneme, lebo cesta do práce trvá toľko ako krížom-krážom cez celé Slovensko.

Der Alltag bei uns beginnt mit "gejoggtem"/ "joggendem" Berliner Morgen. Manchmal joggen wir auch zusammen, aber wir sagen es nur so, weil es eigentlich nur Schnellschritt Richtung Edeka mit dem Kleingeld in einer Socke ist, wo wir Frühstück kaufen, das wir aber trotzdem nich schaffen, weil der Weg zur Arbeit so lange wie hin und her durch die Slowakei dauert.

R. wokuje:

Bežný deň končí dobehnutým berlínskym večerom/ večerou/nocou/ ránom. Po pracovnom dni sa nám nikdy behať nechce, preto najmä po nočnej, sedávame na stanici S- Bahn, ako sme už milión- krát spomínali. A. behávala aj potom a tým sa cyklus otvára a uzatvára zároveň. Dojedáme čokoládu a výživné gumené medvedíky, buď z vlastného vrecka alebo s misky pre hostí- tie chutia najlepšie. V polospánku alebo v úplnom spánku sa dovezieme domov. Niekedy ideme pozrieť, čo je nové na iných staniciach za tou našou. Nakoniec dôjdeme domov, do hodiny aj spíme zas. 

Der Alltag endet bei uns mit "ausgelaufenem/r" Berliner Abend/ Abendessen/ Nacht/ Morgen. Nach dem Arbeitstag haben keine Lust mehr zu laufen, deshalb, vor allem nach der Schlußdienst, sitzen wir am S- Bahnhof, wie wir schon mehrmals erwähnt haben. A. joggt auch danach und so endet und beggint der Zyklus neu. Wir essen die Schokolade auf und Gummibärchen auch. Im Schlaf oder halb im Schlaf fahren wir nach Hause. Manchmal fahren wir auch weiter, um zu sehen, wie es der anderen Stationen geht. Schließlich kommen wir nach Hause und in einer Stunde schafen wir wieder. 





11. decembra 2012

Jedenásty plameŇ pod wokom/ Elf Flammen unter dem Wok



DNES O VIANOČNÝCH ZÁZRAKOCH. KTORÉ SA DEJÚ OKOLO (ALEBO V) NÁS.
(či prosto plyšovo-klišovo, či ako z amerického filmu... na Vianoce sa (vám) môže stať čokoľvek)


Od dnes som vianočná. Odteraz sa budem obzerať len po varenom víne na uliciach, nazerať do stánkov s trdelníkmi, keďže ochutnať ich nikdy nemám chuť hoci teraz už viem, že sú aj v Berlíne. Očami sa budem vešať po vianočných výzdobách- girlandách (rozprávkové slovo) a svetelných reťaziach, ako sa ony budú vešať po mojich vianočných vetách a účtoch. Budem všade hľadať hand-made a DIY lebo je dôležité inšpirovať. Zo všetkých zápachov ulice si vytiahnem vôňu škorice. Mám na to nos. K darčekom budem vymýšľať príbehy a básničky, ktoré potešia len mňa a tiež miesta, kam by som uložila to, čo chcem. Na striedačku sa budem zamotávať do povinností a do šálov. Odteraz som vianočka. Šťastne (po)pletená, kým ma vianočné zázračné haló nezobudí. Anež už áno. Aj ráno.

(Rybis)



Možno je to sila myšlienky. A možno si v bežné dni čarovné veci primálo všímam. Takto pred Viankami sa s podobnými momentami vrece trhá, a nemyslím brodenie sa snehom na autobus, ktorému aj tak bude štvrťhodiny dlhšie trvať, kým sa k zastávke došmýka, ani opilcov, spievajúcich na vianočných trhoch, ani vôňu karamelových jabĺk, ktorým som nikdy na chuť neprišla či až dve otvorené nedele v mesiaci (neskutočné). Krása. Myslím skôr milé príhodky, ako keď v preplnenom HMku predavačka na kase zabrdzdí celú premávku, len aby sa ma opýtala na značku farby na vlasy, na čo ja samozrejme začnem listovať v mojom výstrižkovom zošite, aby som jej ukázala, ako vyzerá na krabičke. Krása. A potom sú tu skvelé akcie, ktoré sa nedajú nazvať inak ako vianočný zázrak. Nákupné centrum Real, náš obľúbený, ktorý ešte aj Hellersdorf vytrháva z biedy, robí každoročne akciu. Deti z detských domovov si zaželajú po darčeku a vyvesia ich túžby pri informáciách v obchode. Ľudia, čo robia dobré skutky a majú peniaz nazvyš, si jedno dieťa vyberá a jeho vysnený darček mu kúpia. Ako Manuela a Günni. Tento rok nám na chladničke visí sen 2-ročného Nika. Niko si prial nejakú stavebnicu, ale nikto nevedel dešifrovať, čo to akože malo byť. Dumal Günni, dumala Manuela, zalarmoval sa vedúci obchodu a pátralo sa dva, tri dni, v žiadnom hračkárstve v Berlíne im pomôcť nevedeli. Čo to ten Niko tak mohol chcieť? Vedúci na tretí deň volal Günnimu, že nikto netuší, či by chceli niečo vybrať pre iné dieťa (?!?!). Günni sa ohradil, dupol nohou, buchol rukou. MY TO PRE NIKA ZOŽENIEME, NECH TO STOJÍ, ĆO TO STOJÍ. A keďže už minule objavili s Manuelou Amazon, nakoniec Nikov darček zohnali. Niečo ako lego pre chudobných, bolo mi povedané, aj to tak veru vyzeralo (neviem, či sme niečo také nemali v družine). Ale ešte aj to mi prišlo sympatické. Predstavujem si vytešeného dvojročného Nika a novučičkú stavebnicu, ktorá zburcovala všetkých Ježiškov, ako mu oči svietia, ako lampičky na stromčeku. A ostatným deťom, čo Real vyvesí (lebo aj tým, ktoré si nikto nevezme, práve obchodný reťazec vysnívanú hračku zabezpečí). Krása.
(Anežis)

10. decembra 2012

Desiaty plameŇ pod wokom/ Zehn Flammen unter dem Wok




Že sme tu rady, netreba spomínať, že prečo a čo sme si dnes zaspomínali:

rady hráme v robote hry
rady sa usmievame s kolegami
rady bastlujeme
rady chodíme do berlinberlin obchodov
rady si na rohu kúpime currywurst
rady sa umelými vidličkami pahltne púšťame do carbonary to go
rady sa s vetrom v sukni a vo vlasoch (a opreteky) vozíme na bicykloch
rady si ukradneme držiak na malú zmrzlinu ku káve
rady si kupujeme rovnaké sady spodného prádla či bíčích slipov (kto nevie, čo to je, nech sa nediví)
rady si v taškách vylievame džúsy na kochjacken
rady sa strácame v neznámych štvrtiach
rady v noci prespávame na staniciach a čakáme na prvé metro hoci nočné busy premávajú
rady imaginárne varievame na úradoch
rady si vyberáme, čo budeme jesť do odpadnutia hladom, aby sme si potom kúpili divnosť
rady pozeráme nemecké programy o výrobe napodobenín značkových potravín a neúspešných pokusoch nemeckých tínedžerov nájsť si praktikum
rady si striháme a farbíme vlasy v kuchyni
rady rozoberáme problémy z reality s(c)how
rady odvšadiaľ nosíme letáky a pohľadnice zadarmo
rady hráme izba baví izbu (hoci máme len jednu)
rady kráľovsky raňajkujeme


9. decembra 2012

Deviaty plameŇ pod wokom/ Neun Flammen unter dem Wok

Dnes sme si (po včerajšom úspechu) zafabulovali na tému KOMU FANDÍME:




... ľuďom, ktorí sú aktívni a dynamickí, ktorí vediať stiahnuť do svojho víru aj ostatných.
... ľuďom, ktorí nehovoria, keď nemajú čo povedať.
... ľuďom, ktorí nehundrú na počasie, na pondelky, na primálo času a priveľké vzdialenosti.
... ľuďom, ktorí žijú kreatívne a inšpiratívne.
... ľuďom, ktorí majú hobby (najmä ženám, v tomto prípade).
... ľuďom, ktorí majú vlastné pravidlá.
... ľuďom, ktorí si plnia najväčšie sny (aj tie drahé a aj vtedy, keď peniaze nemajú).
... ľuďom, ktorí sa venujú svojim partnerom.
... ľuďom, ktorí majú dobré vlasy (a pekné nechty).
... ľuďom, ktorí v metre čítajú (aj po stojačky).
... ľuďom, ktorí vedia, čo v živote chcú a robia to.
... ľuďom, ktorí sa bezdôvodne usmievajú.
... ľuďom, ktorí cestujú.
... ľuďom, ktorí vedia veci ukončiť.
... ľuďom, ktorí sa radi hrajú (so slovíčkami).
... ľuďom, ktorí vedia preháňať.
... ľuďom, ktorí obdarúvavajú (aj bez sviatkov).
... ľuďom, ktorí si zakladajú rodiny, hoci na to nie sú peniaze, ani čas, ani doba, ani ukončené štúdium.





a bonusovo (tradične),
ľuďom, ktorí fandia nám.




8. decembra 2012

Ôsmy plameŇ pod wokom/ Acht Flammen unter dem Wok

Divíme sa (každá po osem).
... ľuďom, ktorí si sadajú do uličky, aj keď je pri okne voľné.
... ľuďom, ktorí sa pýtajú na samozrejmosti.
... ľuďom, ktorí dajú za kaderníka (za podstrihnutie, bez umytia, bez sušenia) 15 eur.
... ľuďom, ktorí na seba v snahe byť nenápadní pútajú extra pozornosť.
... ľuďom, ktorí si musia dramaticky vyberať, čo budú jesť a skončia pri špagetách bolognese.
... ľuďom, ktorí vedia, že chcú k cestovinám chlieb.
... ľuďom, ktorí vedia, že až toľko chleba nechcú.
... ľuďom, ktorí ti na konci varenia povedia, čo nechceli.
... ľuďom, ktorí si nedajú tabletku, aj keď im je na nevydržanie zle.
... ľuďom, ktorí počas kráčania rovno pred vami zastanú a začnú sa obzerať.
... ľuďom, ktorí zjedia celú pizzu na posedenie.
... ľuďom, ktorí si vás nepamätajú, aj keď vy ich hej.
... ľuďom, ktorí radšej hovoria, ako niečo spravia.
... ľuďom, ktorí sa hanbia nepariť k mase.
... ľuďom, ktorí majú radi sushi.
... ľuďom, ktorí k pozdravu pridávajú Na a čakajú len odpoveď Na.



a pomimo sa divíme
... ľuďom, ktorí si prečítajú náš blog a nedajú lajk na fb.

7. decembra 2012

Siedmy plameŇ pod wokom/ Sieben Flammen unter dem Wok

               
Foto Anež







Nesvedčí sa, aby sme teraz niečo prepásli, tobôž nie pomikulášsky deň, keď sme si už (s ostatnými) vyjedli balíčky či kúpili drobnosti pre radosť svoju. Keď to nejde (neprepásať), postačí aj krkolomná veta. 
Etymológiu slova „niečo prepásť“ si vysvetľujeme po svojom. Tu sa akosi bijú dva významy. 
Prepásavci sú na jednej strane aktívne založení, snažia sa (koho, čo, seba) nabádať k činu a pritom... no prepasú, čo by nemali. 
Poučné!
Neprepásajme ani na Ambróza!





Foto Anež  

   Wir sollten heute nichts verpassen,   
     nicht einmal den Tag nach dem Nikolaustag, wenn wir schon alles 
     vom Päckchen der anderen gegessen haben oder eine Kleinigkeit für sich selbst gekauft haben. Falls das (Nichtverpassen) nicht klappt,  reicht  auch ein halsbrechender Satz. 

  Die Ethymologie des Wortes "etwas verpassen" erklären wir uns 
  selbsthelfend. Bei uns sagt man nämlich anstatt verpassen einfach so 
  ´was wie "durchhirten". Also, jemand will geschickt werden, die ganze Wiese "durchhirten", stattdessen verpasst/hirt er durch etwas Wichtiges, was er schaffen wollte.
Belehrend!
Hirten wir nie durch!

5. decembra 2012

Piaty plameŇ pod wokom/ Fünf Flammen unter dem Wok

Zdraviaci sa snehuliaci.
Na spandauskom Weihnachtsmarkte.
Rovno vedľa stránku s trdelníkmi. 
Maďarskými, vraj, akoby sa nechumelilo.
Trdelník po nemecky: BAUMKUCHEN.
Stálo na tabuľke na stánku. 
Poznamenávam, veľmi smutný preklad.
Keďže si ani Nemci pod týmto pojmom nič predstaviť nevedeli... alebo sa im po treťom Glühweine už nechcelo.
Chuťovo sa zadivili.
Baumkuchenom totiž nazývajú už iný koláč... akúsi vysokú dutú bábovku. 
Nevyzerá chutne, ale má vraj v ceste tmavšie a svetlé pásy, sťaby letokruhy.
Preto Baum, preto Strom.
Milý exkurz, nesprávne pomenovanie.
Do stromov ja nenadávam,
z trdelníka ujedávam.
Pečivo aj slovný základ. 
To je ako opak písmenkovej polievky. Z tej sa múdrie.
A možno sa lúčili.
So zdravým rozumom.
Glühwein. Raz, dva, tri.


A po našom? Koláč, ktorý sa trdlí? Asi miesi. Zatrdli už na ten koláč. To si ale zatrdlil!  Ďalej už z toho vzíde len trd. Kto to bude prekladať? Nemci predávajú názvom, snažia sa takým, ktorý vedia vysloviť. Ako kmeň stromu jeden, s letokruhmi druhý. 

Celé sa to odvíja...

Schneemänner Hallo und Tschüss. Tschüss dachte, dass es in dem Stand neben an die Baumkuchen verkauft werden. So steht es auch auf der Tafel auf dem Häuschen. Hallo, fett befreundet mit dem Seemann Ahoi hat schon mal echte Baumkuchen probiert. Slowakische Trdelníks, etwas ganz anderes. Lecker, lecker, aus einem dünneren Teig, ohne die dicke (Baum-)Rinde, ohne die hell-dunklen (Baum-)ringen. Und mit EU-Qualität-Originalzeichen. Ich habe es extra (bei Wikipedia) nachgeschlagen, also, Hallo und Tschüss, keine ungarische Spezialität (egal was die traditionellen Omas bei dem Verkauf versuchen), keine deutschen Baumkuchen in dicken Schokomänteln (was die Weihnachtsmarktbesucher erwarten könnten). 
Stattdessen freut man sich auf einen leichten Teig, der auf die Holzstangen aufgerollt wird und mit Schoko, Zimt, Zucker, Nuss (was auch immer, Spinat, Pak Choi, Sauerkraut) umhüllt wird (sagt die Wiki, meine Backfähigkeit würde es viel komplizierter beschreiben). 
TRDLO heißt die Holzstange. Danach wird der Kuchen auf eine offene Feuerstelle gelegt. TRDLO (benutzt auch in Bedeutung Dummkopf) ist der, der nicht probiert (zu essen und auszusprechen :)).

4. decembra 2012

Štvrtý plameŇ pod wokom/ Vier Flammen unter dem Wok

Rýmovať v dvojke nie je med lízať. 
Na originálnosť našu netreba zízať. 
Robili sme, čo sme mohli, 
aby sme sa v adventnom pohli. 

Nemôžeme sa zastaviť, 
Barboru k meninám musíme prekvapiť.



Viac Barbore netreba,
do Berlína keď treba,
ťahať kufor do metra.
Sťa čierneho Petra,
bez rúčky.
Tú si berie osobitne,
na rúčky.

Gruzínec ju zlákal.
Na svoju bradu 
a baranicu asi.
Odvtedy, 
keď vonku fúka,
nečakáme zradu,
už len prehuňatú kapucňu dá si.

My o inom, ona tvrdí,
že do Gruzínska
viac opaľovať sa chodí.
Márne si myslíme,
že tam majú chyže,
A pritom zdá sa, že
netreba im lyže.

Do dvora, za kredenc.
Keď príde Gruzínec,
dá sánky na klinec, 
Taký priestor netreba mu,
báseň mení na dilemu.
Slovenská dievčina
berlínsky vyčíňa.

Prstom nám zaránky hrozí,
či ukazuje, že sa vyspať musí, 
potom dopovie.

Odpustí nám naša Ba...
nepoviem to.
Skratky každý ťažko znáša.
K meninám jej
priať sme chceli,
Barborka, Brby, drahá Bella,
odpusť, ak čosi iné si chcela.

Persönliches Gedicht für unsere Schwester,
mit Übersetzung wäre es nicht besser.
Schade, dass die Namenstage, 
kommen in DE kaum in Frage.