Štvrtý plameŇ pod wokom/ Vier Flammen unter dem Wok

Rýmovať v dvojke nie je med lízať. 

Na originálnosť našu netreba zízať. 

Robili sme, čo sme mohli, 

aby sme sa v adventnom pohli. 

Nemôžeme sa zastaviť, 

Barboru k meninám musíme prekvapiť.

Viac Barbore netreba,

do Berlína keď treba,

ťahať kufor do metra.

Sťa čierneho Petra,

bez rúčky.

Tú si berie osobitne,

na rúčky.

Gruzínec ju zlákal.
Na svoju bradu 
a baranicu asi.
Odvtedy, 
keď vonku fúka,
nečakáme zradu,
už len prehuňatú kapucňu dá si.

My o inom, ona tvrdí,
že do Gruzínska
viac opaľovať sa chodí.
Márne si myslíme,
že tam majú chyže,
A pritom zdá sa, že
netreba im lyže.

Do dvora, za kredenc.
Keď príde Gruzínec,
dá sánky na klinec, 
Taký priestor netreba mu,
báseň mení na dilemu.
Slovenská dievčina
berlínsky vyčíňa.

Prstom nám zaránky hrozí,
či ukazuje, že sa vyspať musí, 
potom dopovie.

Odpustí nám naša Ba...
nepoviem to.
Skratky každý ťažko znáša.
K meninám jej
priať sme chceli,
Barborka, Brby, drahá Bella,
odpusť, ak čosi iné si chcela.

Persönliches Gedicht für unsere Schwester,
mit Übersetzung wäre es nicht besser.
Schade, dass die Namenstage, 

kommen in DE kaum in Frage.