....chcela by som sa každé ráno tešiť na kávu togo
(nie je to veľvyslanectvo africkej krajiny ako by si vapianista myslel)
napríklad aj s A.-take ranné Kaffeeklatsch, len pre efekt, štipku
dôležitosti a kofeín, nie preto, že doma by som nestíhala nejakú si medzi
samomluvou zaliať, skôr preto, aby mi počas
cesty v metre vymyslela deň...
...namiesto toho môj deň v káve ostáva
chladnúť na stole, mňa páli na jazyku, energia nezaberá a s časom v togo
shope sa mi nepodarí počítať ale sľubujem si, že zajtra to bude iné...
...chcela by som úplne vážne študovať v knižnici,
nestíhať jesť, žiť, piť len písať a bádať a badať, že sa to oplatilo,
bez záchvatov radosti, ktorá ma vytŕha z vážnosti...
...namiesto toho sa nechávam rozptýliť krásou
času, ktorý tam mám, neobmedzený priestor a tak ďaleko od povinných...
...chcela by som behávať, najlepšie v spoločnosti,
vlastnou rozpínavou trasou, ráno, štýlovo, v kraťasoch každý deň s oholenými
nohami a vlasmi, ktoré vyzerajú dobre, aj keď sa tešia na sprchu po...
...namiesto toho si vravím, že budem žiť zdravo
inak alebo spím a myslím, si, že A. zabehne aj za mňa alebo tak nejak...
Študujeme. Hodiny a hodiny vo vysokoškoskej knižnici. Popravde ide o fázovanie mezi facebookom, lattem z bufáča, pinterestom, ritter sportom a frozen jogurtom z obchodu na rožku (ale veď nám i tak ide hlavne o tú atmošku). No ako ja už preháňam a klamem aj tuto v rozptýleniach, frozen jogurt so nikdy poza knižnicu nemala, hanba.
Beháme. Od domu k parku, cezeň, popri psoch väčších ako morča opatrnejšie, cez cestu ako divé Báry. A kebyže (bez preháňania) nie, tak beháme aspoň po nákupných centrách, po woky a pastaschalen, za metrom (Kurzzug hält vorn) alebo pozeráme videá so zumbou, hanba, ako iní cvičia, silu myšlienky treba tiež trénovať.
Či študujeme alebo beháme, kávu pritom sŕkame. Káva so sebou, a nemusí byť Starbucks ani Lecrobag je filozofia samá o sebe. Poznáme všetci. Termohrnček je výtužený stav ataraxie, ako sme sa kedysi na NOSke učili. Na tie moje na poličke sa práši, hanba, ani len zmrzlinu som si do nich v lete zabaliť nedala, ako som sa dušovala. Káva so sebou je drahšia ako brečka v Yaakovovom byte, ale nám chutí akákoľvek, s cornflakmi či bez, s mliekom, no cukor no cukor (od Mníchových pravidiel) a dožičiť si vieme (kto, keď nie my).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára