O wok vedĽa, na festivale svetla

Aneži svitlo:

Akákoľvek udalosť sa rada nazve festivalom. Asi to znie honosnejšie alebo čo, každopádne premýšľam, akým absurdnostiam sa tu medze nekladú. Bola by som sklamaná, ak by neexistoval festival farebných šišiek, cowboyských klobúkov, pouličných umelcov, údeného mäsa. Filmové, tanečné, pivné, od tých zvučne známych, k takým, ktoré sa čírou náhodou rozložia na Alexanderplatzi a predávajú predraženú kolu s rumom. Niektorým sa nechceme a niektorým sa zas ťažko vyhnúť. 

Účastníkom berlínskeho festivalu svetiel, Festival of lights, v dňoch od 10.-21. októbra, sa stal každý, kto sa po tme túlal ulicami, čím turistickejšími tým lepšie. Paralelne s hrozbami o novoročnom zvyšovaní cien za elektrinu v televízii sa vyše 70 pohľaduhodných budov odelo do diskosvetiel či iných laserovo-svetelno-farebných vzorov. O míňaní energie si myslím svoje, o tom, koľko návštevníkov navyše to nočnému životu mesta prinieslo, sa nehádam. Obzrela som si aj ja, už druhý ročník môjho berlínenia, v rámci boja proti peoplefóbii ideálne, vo výnimočne teplý jesenný večer, vo vzácnej spoločnosti zďaleka i zblízka.

(s obrazovou prílohom od pána Schleia)

Rybe svitlo:

Festivaly obľubujem (a už sa teším, ako s A. niekedy všetky vymetieme, keď ich už toľko vymyslela). Nemusím byť najaktívnejším a najšťastnejším návštevníkom, stačí, že som turistom v meste. Náhodou som sa stala po pôvabnej košickej Bielej noci účastníčkou aj tej berlínskej, krikľavejšej. Masy ľudí tešiace sa zo svetiel, veľkomesto zaspáva ešte neskôr ako obvykle (ak vôbec). Dáva všetkým príležitosť užiť si svetelné kúsky a dôvod vychutnať si večerné blúdenie centrom. Aj mne, s radosťou a nadšením pre atmosféru.

Na iné sme sa ale sústredili, po dlhšom čase, po našom (o to lepšie). 

(R. píše, i fotí, teda je)

Kráčame s dobou, kráčame s wokom: Wok to walk

Ryba našla vo woku:

Zwokuj sa podľa vlastnej chute.      

Do série k postrehom o našom obľúbenom meste môžeme teraz s radosťou pripojiť aj tip na také to „ázijské zobkanie“ vo fastfoode Wok to walk (v Berlíne hneď dvakrát). Objavené náhodou ale do kontextu sa hodí.

Kombinácia Vapiana a ázijskej kuchyne, kde záujemcovia môžu pozerať priamo do víru udalostí varenia. Tu sú našťastie chránený sklom a kuchárka tým pádom pred veľmi aktívnymi poznámkami tiež.

Aby to však nebolo zákazníkovi veľmi vzdialené, musí byť všetko na výber (naštastie ešte zatiaľ podľa jedálneho lístka). Predurčené jedlo majú predsa v McDonalde, inde sa dá do sýtosti vymýšľať a kombinovať, potrápiť personál, spraviť so seba VIP s požiadavkami. V dnešnej dobe je schopnosť brať všetko a nič do vlastných rúk na nezaplatenie. Iba ak máš na zaplatenie. Čiže rezance (ktoré?) alebo ryža (?) ? Obľubená ingrediencia prípadne topping? Omáčka s koľkými ohníkmi (úroveň pikantnosti)?

Lístok s požiadavkami a menom putuje rovno pod ruku kuchárke. Oheň šľahá, takmer ju oberá o zrak, a preto chyba myslieť si, že moje meno budú rozumieť na hociktorom konci sveta.

"JUNUUUUUUUUU!!!" (Pokladník nevie písať alebo rovno prekladá do nejakej východnej reči.) A ona ešte na mňa pozerá, čo za pseudonym musím používať.

Aneža našla vo woku: 

Ako si ja rada vyberám. Z dvoch vecí je hotová veda, nieto ešte z celých zoznamov a hneď v troch kategóriách. Ryža (tmavá, svetlá) či rezance (sklené, celozrné, klasické, podivné). Dodatková zelenina či mäsko (takáto zdrobnenina mi príde poriadne zvrhlá, preto ju používam), oriešky, huby, čokoľvek. Omáčky a posypy, stačí, stačí. Koľko kombinácii to je, by nám matikár Boris na párkových (keď už je reč o jedle) vypočítal (ale rýchlo by to nebolo). Porcia viac ako sýta, treba si vziať Mitessera (a nemyslím tie vyrážky) alebo si dať zabaliť. Cena na centrum Berlína (povedali by sme) OKÉ.

Klasický fastfood, ako sa v Berlíne núka na každom kroku (ázia nesklame asi ako pizza do ruky či currywurst). V tomto prípade so štýlom, v príjemnej oranžovej, prepravkovej, ohnivo horúcej (aj plamene pri omáčkach treba brať vážne, nie ako ja hrdinka DVA!) nálade. 

Prečo používam toľko zátvoriek neviem (vnútorné hlasy), že sme z tohto (konkurenčného) woku nejedli poslednýkrát však celkom určite.

Hladoši nájdu vo woku:

Rosa-Luxemburg Straße 7, 10178 Berlin (poblíž Alexanderplatz)

Hardenbergplatz 2, 10623 Berlin (od stanice Zoologischer Garten čo by kameňon dohodil)

http://www.woktowalk.com/homepage/

Rok a la wok

NAZERÁME. Do denníčkov. Do hlavy.

R:

Pri kupovaní nám urobil radosť, spríjemnil deň, znázornil nasledujúci rok a už sme si doň vpisovali povinnosti, radosti, krúžkovali dátumy, kreslili pocity, lepili vstupenky a hviezdičkovali pekné chvíle s tajomstvom. Cítime sa dôležito a úhľadne, keď máme plány spísané a nevieme sa dočkať dosiahnutia méty a chvíle, keď to uvidíme farebne s dátumom. Po stovkách kilometrov prechodených v nákupných centrách si každú našla diárová motivácia sama. Príbeh o nej sa neskôr vymyslel alebo stal. Preto sa oplatí zapísať si svoj vymyslený šťastný deň (s predstihom alebo neskôr).

 

 

***************************************************************************************************************************************************************************

A:

Niekedy to nestačí. Nestačí si povedať, že niečo musím. Nestačí si povedať, že vtedy a vtedy to bude hotové. Bakalárka, diplomovka, odovzdaná poviedka, napísaný článok. Vtedy treba fixky, pastelky, lepidlo. Farebné stránky plné výstrižkov a spomienok prebolia lenivého ducha, namotivujú k ďalším, hoci aj k záchranným 21 vzorným dňom bez ferrari (o tom inokedy v článku o našich letných literatúrach), bez cukru v káve, bez výplaty a trvajúceho štrajku. Nezabúdame na sviatky našich drahých, ani na to, čo sme kedy podnikli, že sme si celkom fancyovsky vybehli na malý koláčik a ešte menšiu kávu, že Aneža rozdávala bublifuky a u Madame Tussauds vykúpila suvenírový obchod.