Aneži svitlo:
Akákoľvek udalosť sa rada nazve festivalom. Asi to znie honosnejšie alebo čo, každopádne premýšľam, akým absurdnostiam sa tu medze nekladú. Bola by som sklamaná, ak by neexistoval festival farebných šišiek, cowboyských klobúkov, pouličných umelcov, údeného mäsa. Filmové, tanečné, pivné, od tých zvučne známych, k takým, ktoré sa čírou náhodou rozložia na Alexanderplatzi a predávajú predraženú kolu s rumom. Niektorým sa nechceme a niektorým sa zas ťažko vyhnúť.
Účastníkom berlínskeho festivalu svetiel, Festival of lights, v dňoch od 10.-21. októbra, sa stal každý, kto sa po tme túlal ulicami, čím turistickejšími tým lepšie. Paralelne s hrozbami o novoročnom zvyšovaní cien za elektrinu v televízii sa vyše 70 pohľaduhodných budov odelo do diskosvetiel či iných laserovo-svetelno-farebných vzorov. O míňaní energie si myslím svoje, o tom, koľko návštevníkov navyše to nočnému životu mesta prinieslo, sa nehádam. Obzrela som si aj ja, už druhý ročník môjho berlínenia, v rámci boja proti peoplefóbii ideálne, vo výnimočne teplý jesenný večer, vo vzácnej spoločnosti zďaleka i zblízka.
(s obrazovou prílohom od pána Schleia)
Rybe svitlo:
Festivaly obľubujem
(a už sa teším, ako s A. niekedy všetky vymetieme, keď ich už toľko
vymyslela). Nemusím byť najaktívnejším a najšťastnejším návštevníkom, stačí,
že som turistom v meste. Náhodou som sa stala po pôvabnej košickej Bielej
noci účastníčkou aj tej berlínskej, krikľavejšej. Masy ľudí tešiace sa zo
svetiel, veľkomesto zaspáva ešte neskôr ako obvykle (ak vôbec). Dáva všetkým
príležitosť užiť si svetelné kúsky a dôvod vychutnať si večerné blúdenie
centrom. Aj mne, s radosťou a nadšením pre atmosféru.
(R. píše, i fotí, teda je)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára