Druhý jarný wok: Óda na beh!

Neexistuju výhovorky, prečo nebežať. V hlave, očami po tele, prstami po klávesnici alebo aby sme Klišému nič dlžné neostali, tak prstom po mape alebo rovno z/do postele. Občas kvôli autobusu, občas kvôli sebe. Netreba nič viac, ako sústrediť nohy do pohybu a dych do pozoru. Ľahko pestovateľné. Viac nevravím, len bežím (v mojich prvých "bežeckých topánkach", určených len na beh a na nič iné, takže v nich ani nič iné nebudem robiť, ani len chodiť, pretože, veď je to jasné, sú určené na môj beh).

Utekám na metro, bežím do školy, ženiem sa za autobusom, aj keď viem, že mi zas v cieľovej rovinke zaklapne dvere. Beriem schody do a z podchodu, povedľa pohodlných mešťanov, ktorí sa vezú na eskalátore do ich berlínskeho dňa a nedajbože sa taký eskalátor pokazí a treba ho vyšľapať po vlastných (to je fakt makačka). To je beh bežný, nemíľový a nemilovaný (keď meškám ja alebo celý svet naokolo). A potom je beh cielený, cieľavedomý (Edeka, Netto, Norma a iné lacné krámy (Česi majú také krásne slová na najbežnejšie veci), vedený (treba na to burcovača-ranné vtáča) a vedomý (ale kto chce, može aj v kóme, polo- či mikrospánku). Beháme rady, s vlasmi v cope a drobnými v ponožkách, v obuvi často pracovnej, lebo inú nemáme. Je to rok druhý a my sme už veľké a veľkomestské. 21 dní rutinne beháme, či pred prácou alebo po nočnej, po zákrutu vo vilkovej štvrti a naspäť (niekedy chôdzou). A potom to niektorej z nás vydrží, víri aj slovenské prášne cesty, hádam až do novembra. Iná zvyk opráši po roku, volajúc jar k sebe, leto a nový život šípiac. Behať je lacné, behať je cool, behať je samotárske (príprava na nový deň) alebo dvoj-či trojičkové (klebety z toho ostatného).. dýcha sa nahlas, potí sa potichu, pichá v boku, a všetko s radosťou, s Elánom (nie naozaj, ale keby, tak s Vašovou Kráľovnou bielych tenisiek by to mohlo ísť). Pri behu zvážim stav počasia a stav kondičných možností, čakám, kedy na mne bude vidieť výsledky alebo si nejaké vsugerujem (jasné, že mám sexy stehná, veď behám ako divá) a premýšľam, kedy sa môj beh obkľukou do supermarketu bude dať nazývať hobbym, aby som si bez výčitiek nakúpila výstroj, aspoň tenisky. Dovtedy len v tom krámku dáke housky a kedlubnu. (Ať žije běhání!)

A keďže máme rady Vec(i/a): http://www.youtube.com/watch?v=BrnyLsChZC0

KOMU SA NELENÍ, TOMU SA WOK

Svieže duo víta jar.

JAR je Juhoafrická republika, ročné obdobie a niekoľko čistiacich prípravkov, rôznych vôni, rôznych (upratovačských) nálad a chutí.

JAR je, keď na meniny dostanem zväzok snežienok, jedno či legálne či ne-. 

JAR je, keď sa nebezpečenstvo stúpenia do psích výkalov kríži s vlastnou sprostosťou (áno, už ich je vidieť).

JAR je zmes únavy a chuti (zase) niečo robiť, športovať, spievať, maľovať.

JAR je posun hodín (tým nesprávnym smerom), ale aspoň sa nemusím po tme šminkovať, keď si nemienim presúvať celý kozmetický salón do kúpeľne, ani rušiť drahého svetlom v izbe.

JAR je, keď sa v obchodoch zjavia svetríky a rifle v najpodivnejších farbách a základ slova pastel neuškodí žiadnému reklamnému letáku.

JAR je čas na nové veci, kuriatka, zajačiky, všetko hebké, vyliahnuté alebo čokoládové.

JAR je ľahšie telo, ľahší duch (aj topánky sú ľahšie, peňaženky (po tých svetríkoch), hlavy (po skúškach)).

JAR je upratovanie, v skriniach, na písacích stoloch, za posteľou, aj v životoch.

JAR je čas na letné hity 90tych rokov. 

JAR má presne toľko písmen ako WOK.

JAR, to sú extrémne hlučné vtáčiky za oknom.

JAR je predohra leta, tak kto by sa stažoval.

JAR je JASNE A RÝCHLO v hlave aj v nohách.

JAR je, keď je všetko jarné: „jar, ne?“

JAR je, keď som zrazu do všetkého hŕŕŕ.

JAR je, keď ti už nič nepovie pŕŕŕ.

JAR je, keď dva dni sneží, ale všetci vieme, že sme už tak blízko a chceme drkotať zubami v tenkých bundičkách, ktoré vyzerajú lepšie ako zimné kabanice.

JAR, to sú jarné topánky, cez ktoré cítiť kamienky už bez funkcie, ktorá patrila zime.

JAR je vzduch, ktorý cítiť po prachu a slnku, ale len pár hodín.

JAR, to sú spomienky na prvé jarné bicyklovania a prechádzky a korčuľovania, ale len na chvíľu.

JAR je chuť žeruchy vypestovanej (ako) vo vatičke na okne.

JAR je nemyslieť a nepočítať vrstvy, ktoré si musím obliecť, aby mi bolo ako-tak.

JAR je, keď sa chcem ukázať v novom svetle.

JAR je „ja R“- rada, rezko, rýdzo s novým vekom mi odbudnú vrásky, čo s rokom/wokom.

JAR je, keď nepijeme čaj, lebo je zima, ale preto, lebo je to cool.