Neexistuju výhovorky, prečo nebežať. V hlave, očami po tele, prstami po klávesnici alebo aby sme Klišému nič dlžné neostali, tak prstom po mape alebo rovno z/do postele. Občas kvôli autobusu, občas kvôli sebe. Netreba nič viac, ako sústrediť nohy do pohybu a dych do pozoru. Ľahko pestovateľné. Viac nevravím, len bežím (v mojich prvých "bežeckých topánkach", určených len na beh a na nič iné, takže v nich ani nič iné nebudem robiť, ani len chodiť, pretože, veď je to jasné, sú určené na môj beh).
Utekám na metro, bežím do školy, ženiem sa za autobusom, aj keď viem, že mi zas v cieľovej rovinke zaklapne dvere. Beriem schody do a z podchodu, povedľa pohodlných mešťanov, ktorí sa vezú na eskalátore do ich berlínskeho dňa a nedajbože sa taký eskalátor pokazí a treba ho vyšľapať po vlastných (to je fakt makačka). To je beh bežný, nemíľový a nemilovaný (keď meškám ja alebo celý svet naokolo). A potom je beh cielený, cieľavedomý (Edeka, Netto, Norma a iné lacné krámy (Česi majú také krásne slová na najbežnejšie veci), vedený (treba na to burcovača-ranné vtáča) a vedomý (ale kto chce, može aj v kóme, polo- či mikrospánku). Beháme rady, s vlasmi v cope a drobnými v ponožkách, v obuvi často pracovnej, lebo inú nemáme. Je to rok druhý a my sme už veľké a veľkomestské. 21 dní rutinne beháme, či pred prácou alebo po nočnej, po zákrutu vo vilkovej štvrti a naspäť (niekedy chôdzou). A potom to niektorej z nás vydrží, víri aj slovenské prášne cesty, hádam až do novembra. Iná zvyk opráši po roku, volajúc jar k sebe, leto a nový život šípiac. Behať je lacné, behať je cool, behať je samotárske (príprava na nový deň) alebo dvoj-či trojičkové (klebety z toho ostatného).. dýcha sa nahlas, potí sa potichu, pichá v boku, a všetko s radosťou, s Elánom (nie naozaj, ale keby, tak s Vašovou Kráľovnou bielych tenisiek by to mohlo ísť). Pri behu zvážim stav počasia a stav kondičných možností, čakám, kedy na mne bude vidieť výsledky alebo si nejaké vsugerujem (jasné, že mám sexy stehná, veď behám ako divá) a premýšľam, kedy sa môj beh obkľukou do supermarketu bude dať nazývať hobbym, aby som si bez výčitiek nakúpila výstroj, aspoň tenisky. Dovtedy len v tom krámku dáke housky a kedlubnu. (Ať žije běhání!)
A keďže máme rady Vec(i/a): http://www.youtube.com/watch?v=BrnyLsChZC0
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára