A: Aj keby sme tu nikomu nechýbali, písanie nám chýbalo a chýbali sme si my dve, hoci sme spoločne trávili aj (takmer) koniec roka. O tom by sme sa radi aj zmienili, čo to popreháňali (predsavzal si to niekto, či? že? nikto nič?).
R: Veru, ošívala som sa každý večer pred
polnocou, síce nie až tak, aby som niečo „spichla“ z vlastnej iniciatívy,
ale nadmieru. Zvykla som si splietať v ťažkej hodine nočnej nezmysluplné vety,
čakať, kým sa dáme s A. dokopy a vytiahneme si z hláv (každá zo
svojej, máme iba po jednej) to, čo jednoducho musí byť napísané, pretože sa to
povedať isto-iste nedá. Bola to hra na štylistiku (citujem), niekedy možno paródia.
Každopádne nás/nám ešte môže napadnúť spisovať 21-dňový rýchlokurz zabehávania
si všakovakých činností do života a tak z neho vytes(n)ať nejakú antickú
kalokagatiu resp. (v zátvorke) neduhy v podobe málo klikov vs. veľa „klikov“.
Na prechody tohto rázu potrebujem procesy.
Nerozkážem si, neviem na povel ráno otvoriť cudzie oči a počúvať inými
myšlienkovými pochodmi. Ani s predsavzatiami nečakám do prvého z prvého,
udeľujem si ich jedna radosť hoci aj každý obyčajný deň resp. čakám na presne
to znamenie, ktoré ma odštartuje. Vymyslím (odkukám), vytáram, zabudnem
aplikovať. Komplikované. Radosti z pondelkov a nových začiatkov sa
nemienim len tak zbaviť alebo vzdať. Keď sa začína, netreba nič iné.
Rybino (w)oko:
Keď ideme silvestrovať, predstavujem si nás
ako v tom klipe od Wham!, nemôžem za to, mám nás rada ako veľkú veselú a prešpekulovanú
kopu. No a okrem toho, že nenosíme tie „strachnaháňajúcežesatátomódarazvráti“
vetrovky či kabáty, iné kusy oblečenia a účesy, nezdobíme stromček a nepokukujeme
po sebe, akoby sme hrali v klipe, sme úplne o inom, ale predstava je
predstava.
Množstvo kapustnice sa odvádza od nastávajúceho
roka, na príprave šalátu sa podieľa najmä logaritmus a samozrejme sa
vypočítava, koľko šunky na rolky potrebujeme. Potom ideme radostne nakupovať,
ja najradšej. Neodopierame si, skôr druhým. Aj tak rozširujeme nákupný lístok,
meníme narýchlo recepty. Aj stôl prestrieme bielym obrusom, aby to malo úroveň
(s po troch dňoch sme mohli vidieť konzumované). Rybiemu oku neujde nič.
Aby sme nemuseli prežívať novoročné šoky, že
sa nebodaj zavalíme predsa-vzatiami alebo inventúrou predošlého roka, plynule
prežúrujeme do reality upratovania a iného.
Anežkin sil-wok-ster:
Ako
sa končí rok?
Človek
či človečina (niekto večne upozorňuje na rovnosť pohlaví, tak aj my, takto, a
posledný raz, ibaže by sa nám to niekedy zase slovne hodilo) sa vyberie
najlepšie niekam mimo domova. Asi to zvyšuje pocit sviatočnosti alebo zdanie,
že má kam ísť a nesedieť doma s Michalom Davidom na každom jednom programe v
TV, možno predznamenáva cestovateľné plány do nového roka (pojem exotika sa dá
chápať rôzne). V našom prípade to bol ďaleký východ, Michalovce. Potom
treba obživu, Slovač samozrejme prepadá v des, keď sú deň zavreté potraviny,
nakupuje ako do atómových krytov, pomedzi oslavy sa však tiež neradno vydávať
na klzké chodníky, takže prečo nie (do Tesca). Cena nákupu dvihla obočie
viacerím (miestnym, že veľa, cudzincovi, že málo...), nevieme, z akých potravín
sa skladá ten vzorový porovnávací nákupný vozík na HDP, ak z tých, čo boli v
našom (nech tu nie je len alkohol, vypichnem toaleťáky rôznych stupňov
mäkkosti, huby a huby, bagety pre hostí či jahody), stáli oslavujúci
konštatujú, že je to čoraz horšie. Na ingredienciách v zemiakovom šaláte sa
vraj nevie zhodnúť ani rodina, nakladaný hermelín je zdá sa hit, v kapustnici
sa ocitlo všetkého oveľa viac ako kapusty, Jägermeistra sa zdalo byť dosť, no
bolo v skutočnosti oveľa menej, ako by na tri dni bolo treba. Potom sa už len
tancuje (aj bachata), spieva (aj NONSTOP), skáče (aj gangná), kešuje (aj v
mínusových teplotách/temnotách), škriatkuje (pre hru crazy Santa či nemecké
Wichteln sa stále hľadá vhodný slovenský ekvivalent), učí sa cudzí jazyk (strč
prst skrz... sa k žiadnemu sviatku nehodí viac, či? že? čiže?).
Na
koniec roka patrí prskavka (prska-wok), poďakovanie (za spoločnosť aj
prichýlenie v pricintorínskom domčeku s meňavkovým vzorom na kuchynskej stene
(kto by to čakal, že keď človečina do googlu zadá slovo meňavka, v obrázkoch na
poprednom mieste zočí fotku Róberta Fica, pecka) a našim čitateľom (a to sú z
veľkej miery tí pár slov vyššie spomenutí (nie Róbert, ale spolusláviaci) a
hlavne tu patrí začiatok (tak? Rybi?)
R: Záverom veľmi nehodlujem, pretože podľa mňa aj taká čerešnička na torte je len začiatok ako aj prskavka o polnoci.
