6. novembra 2012

Baštíme s Vašom, vo woku našom.


Dlhšiu odmlku premosťujeme voľne (ne)pochopiteľným názvom s hladošom Vašom k raným (aj ranným) spomienkam našich brúch.

Aneža, hladná ako vlk:
...Kúpte trošku hovädzieho mäsa a paradajkový pretlak /peper, soľ, cukor, kečup, bobkový list + zápražka na malínko cibuli a hl.múka/, síce asi
radšej ku cestovinám ako knedli. 
...Palacinky ste robili s tvarohom, omeletu s hráškom, šampionmi, šunkou k zemiakom, rizoto, kapustovú polievku s klobásou- môže byť aj upražená na kocky klobása, aj huby nemusia byť ale paprik. zápražka by mala byť, kmín, korenie, soľ, 1 zemiak. 
...Urobte si syr a zemiaky, alebo karfiol a brokolicu zapekanú poliatu mliekom,maslom,vajcom a syrom ale poriadne zapiesť, aby vajícko sa zapieklo. Tak ahoj a daj si aj čerešňový kompót.

Také a iné boli správy z domova. Aby sme nehladovali, nechudli, nehltali len gumené medvede (veď tomu sa nedá vyhnúť). A my sme si gazdovali po svojom. Od prvého roku, kedy sme množstvom ingrediencií zlyhali už na sáčkovom kurati na paprike (ani paprika ani kura), sme sa vedeli vynájsť. Rýchlo, chutne, niekedy doma, niekedy výjazdom za Áziou, za mekáčom, či zum Mitnehmen z práce. Hitom boli toasty zapekané v rúre (priznávam kiwi pod syrom bol môj nápad) k raňajkovým gilmorkám, čo iné, po zväčšení našej posádky (počtom členov a množstvom kíl) sa ponuka rozrástla aj o párky, nutelu, cornflaky. Milka s Müllermilchom nechýbali na desiatu, miesto Laugenbrezel (dodnes neviem, čo to znamená) som si pýtavala na stanici Langenbrezel či Sandtaler, podivné záležitosti, v cenových kategóriach podľa toho, koľko dní bolo pred či po výplate a ktorá dobráčka sa rozhodla vybrakovať naše peňaženky v skrinke v práci. Napolitanen, čoko za 35 centov, snehové pusinky a cukrová vata z kelímka len výnimočne (do daru), sáčkové polievky, bujóny, prinesené z domu, odsúvané na krízové časy, s vifonom za mňou nechoďte, čierne pelendreky zo slušnosti beriem a vzápätí vypľúvam. Striedali sa chvíľky blahobytu, keď sme si aj jarnú cibuľku zadovážili, s časmi, keď sme sa aj milodarmi od Yaakova prehrabali (ruským prisťahovalcom je tu sveta žiť). Jedli sme, poriadne, sľubujeme, až nám to niekedy cez rok v domácej strave chýbalo, fňuk, len tej zápražke sme sa nejako úspešne vyhli (čudné slovo, preto).


Sýta Ryba hladnej neverí:
Biely toast (pravý americký), syr, maslo, šunka nesmeli chýbať. Rastlinný tuk sme odpísali hneď v prvé dni, lebo sme si ho kúpili predsa na Butterkekse, v deň skončenia minimálnej spotreby a ani po dvoch mesiacoch sa s ním nestalo nič. Len dúfame, že Samsa (o ňom inokedy) naše keksy dochoval. Aby sme mali čo domov oznamovať a mohli písať dlhšie zoznamy o tom, čo jeme, dali sme si na prilepšenie paradajku, broskyňu (ananás) a dosť, po jednom obloženom každé ránko. Káva a mlieko, ako to bolo s cukrom si už nepamätám. Kým som rána rozlepovala zraky, A. už pobehovala, buď po vonku alebo po kuchyni a zahrievala nám na toasty. Radosť mať podnájomníčky, ktoré potrebujú len na raňajky energií ako svet.

Mrazená pizza a jogurt už patrili k plnohodnotným viacchodovým dňom. Takmer hotové jedlo v krabičke „do mikrovlnky“ neodporúčame, tobôž, aby sme ho zjedli viac ako raz. (To tobôž je tam na správnom mieste? Vždy som si to chcela použiť.)
Vrchol gurmánskych zážitkov celého leta sa pravidelne uskutočňoval na meniny. Vyprážané dinosaury s hranolkami, kúsok torty s kávou náš tešili ešte týždeň, samozrejme nie v ten istý rok. (A potom sa šlo domov. Vychudnuté ale šťastné.) Nepotrebovali sme jesť, čerpali sme s iných radostí. Napríklad vyberať si pred pár-hodinovou šichtou z toľkého množstva Haribo (macht Kinder froh und Erwachsene ebenso... tralala) a čokolády s fialovou kravou za pár zarobených centov. Jedinečná investícia. Doteraz sa na ňu spolieham.
Malve a ja. Slza, lebo mi chýba. Slez, lebo tak je to po slovensky. Veruže, názov predáva. Obľúbená aj popri SchwipSchwape a modrých či zelených vodách. S vodovodnou som sa nekamarátila, iba počas parných krušných chvíľ.
Farebná tekutina v úzkych obaloch na zmrazenie. Vychytávka za euro, jeden z našich prvých nákupov.

Veľa zvyklostí a poznatkov sme si preniesli aj do súčasnosti:
1. Gumené cukríky sú skvelým doplnkom stravy resp. stravou samou. Na dobrú náladu, na desiatu.
2. Obrovská raňajšia káva s mliekom Ti zabezpečí vápnik a naOko aj energiu, vstup do nového dňa ako v reklame, seriál .
3. Ženské trio toho zje menej ako jeden chlap.
4. V Berlíne sa nikdy nebojím, že vyhladnem. Doma som nastavená úplne inak.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára